ACTA facultatis theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis je recenzovaný vedecký časopis, ktorého cieľom je prezentovať výsledky vedeckej činnosti tak odborníkov a doktorandov pôsobiacich na fakulte, ako aj autorov z iných univerzít a vedeckých inštitúcií zo Slovenska aj zo zahraničia vo všetkých teologických a príbuzných disciplínach. Obsahuje vedecké príspevky a recenzie domácej a zahraničnej vedeckej literatúry.

ACTA 2/2025

Vydanie číslo 2/2025 je vo formáte pdf k dispozícii na prevzatie v Archíve.

Obsah

NEWMANOVO ZAKOTVENIE V POSTHUMEOVSKEJ REALISTICKEJ METAFYZIKE

Abstrakt: Tento článok sa zaoberá najskôr problematikou odpovedí Davida Huma na Descarta a potom aj Newmanovým vyvrátením Huma. V rámci toho prichádza autor k záveru, že poznanie mimo zmyslových skutočností je možné, a po druhé, že príčinnosť je reálna. Hume ukazuje, že nemožno dokázať existenciu mimo zmyslových realít na základe obrazov v mysli, čím ruší realistickú epistemológiu Descarta aj Tomáša Akvinského. Ak totiž neexistuje podklad pre získanie poznatkov o mimo zmyslových realitách, potom neexistuje ani podklad pre realistickú metafyziku. V nadväznosti na prácu M. Jamie Ferreirovej autor ukazuje, že priamo u Huma existuje implicitný konflikt medzi jeho skepticizmom a naturalizmom. Humovo vlastné riešenie tohto konfliktu spočíva v tom, že svoj naturalizmus založený na tvorení predstáv priraďuje človeku ako bytosti vo svete a svoj skepticizmus založený na intelekte filozofickému skeptikovi. Newman vychádza z Humovho naturalizmu a poráža Humov skepticizmus tým, že potvrdzuje to, čo ľudia poznávajú už ako živé bytosti, totiž že vonkajší svet existuje, a filozofa potom chápe ako ľudskú bytosť v takomto svete. V protiklade k Humovmu názoru, že príčina je buď neskutočná, alebo prinajmenšom nepoznateľná, Newman rozlišuje postupnosť, poriadok a príčinu ako istý druh vylepšenia v chápaní Humovej nutnej súvislosti alebo príčinnosti, a to v dvoch variantoch stabilnej súvzťažnosti: náhodná, ale zákonitá postupnosť a zoradená, ale nezapríčinená postupnosť. Newman tak odpovedal Humovi na jeho vlastné podmienky úplne v rámci britskej empirickej tradície a vytvoril základ pre skutočne modernú a posthumovskú realistickú epistemológiu a metafyziku.

doc. Jeffrey Dirk Wilson, PhD.
The Catholic University of America, Washington, D.C.
Research Associate Professor of Philosophy

ODKAZ DIELA PIERRA TEILHARDA DE CHARDINA PRE SÚČASNOSŤ

Abstrakt: Odkaz diela francúzskeho mysliteľa, vedca, teológa a filozofa Pierra Teilharda de Chardin možno reflektovať vo viacerých rovinách. Cieľom príspevku je identifikovať a interpretovať tento odkaz predovšetkým v psychologickom, vedeckom, filozoficko-teologickom a ekologickom kontexte. Všetky sa však navzájom prelínajú, pričom ústredný leitmotív predstavuje problematika evolúcie a kreácie. Túto možno objasniť aj na pozadí vzťahov vedy a náboženstva, resp. rozumu a viery, o syntézu ktorých sa Teilhard vo svojom diele usiloval. Príspevok bude zameraný jednak na predstavenie základných vedeckých aspektov Teilhardovej kozmologicko-antropologickej evolučnej koncepcie, jej fáz a evolučných zákonov, ako aj na metafyzické filozoficko-teologické pozadie teórie jednotiaceho Božieho pôsobenia. Zároveň bude oscilovať aj okolo riešenia otázok planetizácie ľudstva a zodpovednosti za budúci vývoj, ktorý poukazuje aj na silný inšpiračný ekologický kontext Teilhardovho diela.

prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Arts
Department of Philosophy and History of Philosophy

PRINCÍP PLURALIZMU V MYSLENÍ JACQUESA MARITAINA A LADISLAVA HANUSA

Abstrakt: Štúdia skúma princíp pluralizmu v myslení Jacquesa Maritaina a Ladislava Hanusa ako filozofický základ trvalého mieru v spoločnosti. Obaja autori odmietajú relativizmus i dogmatizmus a zdôrazňujú, že pravý pluralizmus vyrastá z rešpektu k pravde, slobode a dôstojnosti človeka. Pre zabezpečenie spravodlivosti a slobody je potrebné, aby sa spoločnosť a jej inštitúcie opierali o morálne princípy kresťanského humanizmu. Maritain chápe pluralizmus ako nevyhnutný predpoklad demokratického spolužitia, založeného na občianskom priateľstve a spoločnom úsilí o dobro. Hanus na základe tomistickej filozofie formuluje princíp organického pluralizmu, ktorý uznáva autonómiu jednotlivých častí, ale integruje ich do vyššieho poriadku spoločného dobra. Ústredným modelom pluralizmu je preňho človek – bytosť jednoty a rozmanitosti. Pre dosiahnutie zhody nestačí tolerancia, ale je potrebný vzájomný dialóg a otvorenosť pre pravdu. Štúdia ukazuje, že pre oboch mysliteľov je pluralizmus cestou k mieru – nielen politickému, ale aj vnútornému a kultúrnemu, zakorenenému v etickej zrelosti a otvorenosti voči pravde.

doc. PhDr. Oľga Gavendová, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Christian Philosophy and Historical Sciences

SOCIÁLNY ROZMER ČLOVEKA V MYSLENÍ EDITY STEINOVEJ

Abstrakt: Autor tejto štúdie podčiarkuje skutočnosť, že Edita Steinová so svojím fenomenologickým prístupom prispela k prekonaniu individualizmu modernej filozofie. Štúdia zároveň objasňuje, ako téma sociálnej dimenzie ľudskej bytosti, naširoko rozvíjaná v dielach Steinovej, predstavuje účinný nástroj k tomu, ako sa vyhnúť nástrahám kolektivizmu. Naša fenomenologička najprv skúma akt vcítenia, ktorý umožňuje poznanie druhej osoby a potom analyzuje rozdiely medzi masou, spoločnosťou a spoločenstvom. Autor štúdie zdôrazňuje skutočnosť, že pre mysliteľku je podstatná duchovná dimenzia spoločenstva a úloha indivídua vo vnútri spoločenstva sa javí ako rozhodujúca.

doc. PhDr. Jozef Uram, PhD.
Comenius University in Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Christian Philosophy and Historical Sciences

APOŠTOLSKÁ EXHORTÁCIA MARIALIS CULTUS A JEJ STÁLA AKTUÁLNOSŤ V ŽIVOTE KATOLÍCKEJ CIRKVI

Abstrakt: Teologická veda sústreďuje pozornosť na pravdy Katolíckej cirkvi, ktoré skúma aj vo vzájomných kontextuálnych vzťahoch medzi jednotlivými dogmatickými traktátmi. Zreteľné je to aj v prípade mariológie a kristológie, čo je zjavné aj v apoštolskej konštitúcii pápeža Pavla VI. Marialis Cultus. Pápežský dokument považuje kristocentrizmus za dôležitý aspekt mariánskeho kultu. Pozornosť venovanú Panne Márii je nevyhnutné formulovať v priamych súvislostiach s osobou a vykupiteľským dielom Ježiša Krista a zároveň reflektovať aj jej miesto v Cirkvi. Svätý pápež Pavol VI. považoval za nevyhnutné, aby náuka Cirkvi formulovala teologicky jasným a jednoznačným spôsobom vzťah veriaceho človeka k Matke nášho Pána, aby mariánsky kult zodpovedal miestu a poslaniu Panny Márie v dejinách spásy. Apoštolská exhortácia je aj po päťdesiatich rokoch aktuálnym študijným a pastoračným textom, v ktorom nachádzame usmernenie pre prežívanie mariánskej úcty, ktorá je súčasťou procesu obnovy kresťanského kultu po Druhom vatikánskom koncile.

prof. ThDr. Anton Adam, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Systematic Theology

KOMPETENCIE UČITEĽA NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY V KONTEXTE REFORMY ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU

Abstrakt: Reforma školstva na Slovensku presúva ťažisko od transmisívnej výučby k systematickému rozvíjaniu funkčnej gramotnosti, metakognície a hĺbkového učenia sa. V tejto zmene je učiteľ kľúčovým aktérom – už nielen ako „nositeľ“ poznatkov, ale najmä ako dizajnér učebných situácií, facilitátor učenia a spolutvorca kultúry školy. Článok syntetizuje vlastné empirické zistenia o profile kompetencií učiteľov náboženskej výchovy so súčasnými smermi kurikulárnej reformy. Analytická časť ukazuje silné stránky v organizačnej, riadiacej a komunikačnej kompetencii učiteľov a slabiny v podpore kooperácie, projektového učenia, samostatnosti a metakognície žiakov. Na základe týchto zistení navrhujeme viacúrovňové riešenia, cieľom ktorých je posunúť profil učiteľa náboženskej výchovy z prevažne „organizátora a vysvetľovača“ k „dizajnérovi učenia“ s dôrazom na žiacku aktivitu, metakogníciu a kooperáciu.

doc. ThDr. Tibor Reimer, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Systematic Theology

PERSPEKTÍVY KERYGMATICKEJ TEOLÓGIE V PROSTREDÍ AKADEMICKEJ TEOLOGICKO-DUCHOVNEJ FORMÁCIE

Abstrakt: Inauguračná prednáška, ktorá odznela v rámci inauguračného konania vo Vedeckej rade RKCMBF UK v Aule Kňazského seminára sv. Gorazda.

prof. ThDr. Ľubomír Hlad, PhD.
Constantine the Philosopher University in Nitra
Faculty of Arts
Institute for the Research of Constantine and Methodius’ Cultural Heritage

KNIŽNÁ RECENZIA

BLAŠČÍKOVÁ, Andrea – NEMEC, Rastislav.
Cnosti v celistvom vzdelávaní.
Bratislava: Minor, 2025.
ISBN 978-80-89888-55-9.

Doc. PhDr. Oľga Gavendová, PhD.

Publikované/aktualizované dňa 30.01.2026