ACTA facultatis theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis je recenzovaný vedecký časopis, ktorého cieľom je prezentovať výsledky vedeckej činnosti tak odborníkov a doktorandov pôsobiacich na fakulte, ako aj autorov z iných univerzít a vedeckých inštitúcií zo Slovenska aj zo zahraničia vo všetkých teologických a príbuzných disciplínach. Obsahuje vedecké príspevky a recenzie domácej a zahraničnej vedeckej literatúry.

ACTA 1/2024

Vydanie číslo 1/2024 je vo formáte pdf k dispizícii na prevzatie v Archíve.

Obsah

PRIRODZENÝ ZÁKON JE ZÁKLADOM ĽUDSKÝCH PRÁV

Abstrakt: Článok analyzuje, čo je to prirodzený zákon a ako ovplyvňuje morálnosť konania i ľudské práva. Prirodzený zákon sa zakladá na bližšom pozorovaní prirodzeného poriadku a ľudskej prirodzenosti, z ktorej sú odvodené hodnoty. Z toho vyplýva univerzálna platnosť prirodzeného zákona. Hoci idey prirodzeného zákona predstavujú časť kresťanského myslenia už od čias Rímskej ríše, základy pre prirodzený zákon ako konzistentný systém položil Tomáš Akvinský, keď zosumarizoval idey svojich predchodcov. Naopak, právny pozitivizmus odmieta pojem ľudskej prirodzenosti, ako aj jej vnútorný finalizmus, a tak rešpektovanie ľudských práv je výlučne ponechané neobmedzenej ľudskej slobode a dohode s inými.

PhDr. Jozef Uram, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Christian Philosophy and Historical Sciences

VÝZNAM MT 28, 16-20 V MATOUŠOVĚ EVANGELIU

Abstrakt: Text Mt 28,16-20, který je závěrečnou perikopou Matoušova evangelia a který poskytuje líčení zjevení vzkříšeného Ježíše jedenácti učedníkům na hoře v Galileji, je jeho vyvrcholením, kde jsou všechny hlavní teologické výpovědi tohoto evangelia spojeny dohromady do formy Ježíšovy „závěti“. V Mt 28,16-20 můžeme nalézt nejméně třináct hlavních témat či motivů, které odkazují na předchozí úryvky Matoušova evangelia a které zde dochází svého vrcholu: Galilea, hora, klanění spojené s pochybnostmi, Ježíšovo přiblížení se k učedníkům, prohlášení o obdržení veškeré moci na nebi i na zemi, pověření k získávání za učedníky, příkaz k vydání se na cestu, udílení křtu ve jménu Otce i Syna i Ducha Svatého, učitelská činnost učedníků, zachovávání všech Ježíšových „přikázání/nařízení“, zmínka o všech národech, příslib Ježíšovy přítomnosti, časový údaj „konec věku/světa“. Perikopa Mt 28,16-20, kterou lze považovat za vrchol Matoušova evangelia, shrnuje hlavní teologické výpovědi z předchozích jeho částí a představuje pokyny a záruky pro dobu Církve.

Doc. Dr. Petr Mareček, Th.D.
Palacký University Olomouc
Sts Cyril and Methodius Faculty of Theology
Department of Biblical Studies

TEOLOGÁLNA ČNOSŤ VIERY PRI PRIJÍMANÍ SVIATOSTI MANŽELSTVA

Abstrakt: Život každého človeka sa rozvíja v špecificky kultúrnom, sociálnom a náboženskom kontexte. Pre veriacich v Katolíckej cirkvi sú dôležité novozákonné sviatosti, ktoré Ježiš Kristus zveril Cirkvi. Súčasná doba poznačená liberalizmom a prehlbujúcou sa sekularizáciou je výzvou pre človeka, aby prehodnotil, resp. prehĺbil svoje hodnotové zameranie. Spoločnosť má rôzne podoby a prináša polarizáciu, ktorá môže plniť aj pozitívnu úlohu v spôsobe prijímania duchovného života. Dokument Medzinárodnej teologickej komisie skúma vzťah medzi vierou prijímateľa a milosťou, ktorú sviatosť udeľuje. Dokument „Vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami v sakramentálnej ekonómii“ vysvetľuje neodmysliteľnú úlohu viery vo vzťahu k sviatosti krstu, birmovania a eucharistie, pričom dôraz sa kladie na sviatostné manželstvo. V našej štúdii zameriavame pozornosť na problematiku vzťahu medzi vierou a sviatosťou manželstva v kontexte vyššie spomenutého dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie. Tejto téme je potrebné venovať náležitú pozornosť, pretože manželstvo je sviatosť, ktorá sa uzatvára medzi dvoma pokrstenými osobami a skutočnosť osobnej viery aj v tomto prípade je hodná osobitného zreteľa.

Prof. ThDr. Anton Adam, PhD.
Comenius University in Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Systematic Theology

JE MOŽNÁ A POTREBNÁ UNIVERZÁLNA DEFINÍCIA VYLEPŠOVANIA ČLOVEKA?

Abstrakt: Vylepšovanie človeka je skutočnosťou, ktorej sa nevyhneme. Niekedy ho možno vnímať doslova ako spoločenský imperatív. Technologické zásahy, ktorým pri vylepšovaní čelí človek, však neraz vzbudzujú oprávnené obavy a otvárajú otázky, ktoré sme si doteraz nekládli. Ide nielen o výzvy antropologické, ale zásadným spôsobom aj etické. Preto je legitímna a potrebná snaha stanoviť etickú hranicu medzi dovolenými a nedovolenými zásahmi vylepšovania človeka. Tento článok si kladie otázku a zároveň dáva na ňu odpoveď, či je možné stanoviť jasnú hranicu, ktorá by bola použiteľná pre celú oblasť vylepšovania človeka.

Doc. ThDr. Ing. Vladimír Thurzo, PhD.
Comenius University in Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Systematic Theology

BISKUPSKÁ KOLEGIALITA VYJADRENÁ SYNODOU BISKUPOV

Abstrakt: Článok pojednáva o jednom z dvoch subjektov moci v Cirkvi, o kolégiu biskupov a osobitne vyjadrení jeho moci v synode biskupov. Teológia a kánonické právo jasne deklarujú, že moc v Cirkvi je organizovanou službou veriacim. Najvyššia moc v Cirkvi, vyjadrená v kolégiu biskupov je prejavom ich spoluzodpovednosti za tú istú univerzálnu Cirkev, ktorá je prítomná a vyjadrená aj v miestnych cirkvách. Druhý vatikánsky koncil ustanovením Synody biskupov vytvoril veľmi pružný cirkevný orgán, kde biskupi, zastupujúci jednotlivé biskupské konferencie z celého sveta, ponúkajú Rímskemu veľkňazovi neoceniteľnú pomoc a vzácne rady. Synoda biskupov tak vytvára užšie spoločenstvo medzi pápežom a biskupmi, poskytuje mu svoje rady a skúma otázky týkajúce sa činnosti Cirkvi vo svete. Na tomto mieste je priblížená teória biskupskej kolegiality vyjadrená vo fungovaní a aktivite synody biskupov.

Doc. JUDr. ICDr. Juraj Jurica, PhD.
Catholic University in Ružomberok
Faculty of Theology

KNIŽNÉ RECENZIE

SVOBODOVÁ, Zuzana – BLAŠČÍKOVÁ, Andrea.
Být, poznat a milovat. Augustínovský dialog.
Praha: Karolinum, 2023, 112 s.
ISBN 978-80-246-5622-9.

Oľga Gavendová

William Griffin.
C. S. Lewis: Spirituality for Mere Christians.
Eugene, OR: Wipf and Stock, 2007. 222 pp.
ISBN 978-1-59752-649-4.

Martina Juričková

OBHÁJENÉ DIZERTAČNÉ PRÁCE NA RKCMBF UK V AKADEMICKOM ROKU 2023/2024

ThLic. Michal Mališ: Vývoj motívu obrátenia v synoptických evanjeliách a jeho recepcia vo Vulgáte. Textologický a teologický výskum pojmov „metanoéo“, „epistréfo“ a „metamélomai“
Školiteľ: doc. SSDr. Blažej Štrba, PhD.

Cieľom práce bolo poukázať na pôvodný význam obrátenia, ktoré je vyjadrené tromi základnými gréckymi pojmami, ktorými sú ἐπιστρέφω, μεταμέλομαι a μετάνοια/μετανοέω. K trom základným pojmom sa pridávajú dva príbuzné pojmy s pojmom ἐπιστρέφω, a to στρέφω a ἀποστρέφω. V práci bol predstavený ďalší vývoj motívu obrátenia pri preberaní do Vulgáty a jej vplyv na niektoré slovenské preklady Svätého písma. Súbežne so synoptickým pohľadom je motív obrátenia predstavený aj v diele Jozefa Flávia.
Po vymedzení sémantického poľa predmetných gréckych pojmov pre obrátenie boli skúmané ich výskyty v rámci každého synoptika zvlášť, a potom sa prešlo k ich zaradeniu v celom synoptickom diele a v medzitextových vzťahoch. Podobne sa postupovalo aj pri skúmaní preberania gréckych pojmov pre obrátenie do Vulgáty. Boli uvedené latinské výrazy, ktorými Vulgáta preberá grécke pojmy pre obrátenie a jej tendencie pri vnímaní motívu obrátenia. Bolo poukázané aj na dopad Vulgáty pri prekladaní predmetných pojmov v niektorých slovenských prekladoch Svätého písma. Pri skúmaní diela Jozefa Flávia bol predstavený sémantický význam predmetných pojmov pre obrátenie v rámci kontextu jednotlivých diel. Exegeticko-teologické skúmanie sa robilo na úrovni sémantickej, textovo-kritickej, literárno-naratívnej, prekladovej a historickej.
V prvej kapitole bol venovaný priestor vymedzeniu sémantického poľa gréckych pojmov pre obrátenie a textovej kritike ich výskytov v synoptickom diele. V druhej kapitole bola uvedená kontextualizácia jednotlivých predmetných pojmov v rámci synoptického diela, ako aj ich medzitextové vzťahy. Tretia kapitola priblížila preberanie motívu obrátenia z pôvodných textov do Vulgáty, s dopadom na slovenské preklady. Motív obrátenia v diele Jozefa Flávia bol predstavený v štvrtej kapitole.

ThLic. Ľubomír Švorca: Viera ako skúsenosť v učení Josepha Ratzingera
Školiteľ: prof. ThDr. Jozef Krupa, PhD.

Podľa Josepha Ratzingera je náboženská skúsenosť jedným zo spôsobov poznávania Boha. J. Ratzinger predstavuje katolícku vieru ako skúsenosť radosti a dôvery, z ktorej vychádza odpoveď človeka, ktorý sa vydáva na cestu so svojou slobodou odpovedať na nezaslúžený Boží dar: vieru ako obrátenie. Pri analýze konceptu obrátenia ako exodu zo subjektívneho a obmedzujúceho pohľadu na skúsenosť viery sa dizertant zaoberal aj objektívnou stránkou viery: vierou ako poznaním. V dizertačnej práci analyzoval myslenie J. Ratzingera, jeho osobitý štýl, pričom zdôraznil prínos iných autorov pri formovaní a rozvoji jeho myslenia. Analyzoval rôzne oblasti skúsenosti viery v dielach bavorského teológa a identifikoval spoločnú niť, vedúcu k typicky kresťanskej integrálnej skúsenosti.

 

Publikované/aktualizované dňa 11.07.2024