ACTA facultatis theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis je recenzovaný vedecký časopis, ktorého cieľom je prezentovať výsledky vedeckej činnosti tak odborníkov a doktorandov pôsobiacich na fakulte, ako aj autorov z iných univerzít a vedeckých inštitúcií zo Slovenska aj zo zahraničia vo všetkých teologických a príbuzných disciplínach. Obsahuje vedecké príspevky a recenzie domácej a zahraničnej vedeckej literatúry.
Vydanie číslo 1/2023 je vo formáte pdf k dispizícii na prevzatie v Archíve.
PARTECIPAZIONE AL CAMMINO SINODALE DELLE CHIESA CATTOLICA CON UNA CAPACITÀ RELAZIONALE, RIFFLESSIVA E COLLABORATIVA
Abstrakt: Il cammino sinodale della Chiesa Cattolica, nella sua fase continentale, ci pone davanti a nuove sfide che richiedono nuove capacità, diverse fra laici e chierici cristiani, ma in stretta complementarietà fra loro. La conversazione spirituale come forma originale del dialogo fra cristiani in questo cammino, potrà arricchirsi di competenze capaci di far fronte alle divisioni interne delle comunità cristiane e aprirsi verso contesti fuori dello stretto ambito ecclesiale. L’articolo propone l’approfondimento di tre capacità, quella relazionale per una nuova cultura dell’incontro, poi quella riflessiva per una nuova cultura del pensiero e, infine, quella collaborativa per una nuova cultura dell’integrazione.
Dr. Pál Tóth
Associate senior lecturer
Sophia University Institute
RINNOVAMENTO SINODALE: UN’ESPERIENZA SPIRITUALE
Abstrakt: La presente riflessione si propone di guardare il processo sinodale come un’esperienza spirituale, di discernimento comunitario, alla luce di alcuni brani dell’insegnamento di papa Francesco, del documento della Commissione Teologica Internazionale e di alcuni documenti inerenti ai primi mesi del cammino. Una delle quattro commissioni che lavorano per il sinodo è proprio la Commissione sulla Spiritualità e ha già prodotto un documento sotto il titolo “Per una spiritualità della sinodalità”.
Vengono presentate delle prime considerazioni riguardanti un processo ancora in corso. Ne risulta che la sinodalità è in primo luogo uno stile di vita quotidiano che poi diventa anche un modo di azione specifico legato alle strutture, ai diversi processi, agli eventi particolari, nelle singole comunità così come nella Chiesa universale. Tutto ciò richiede una nuova qualità di rapporti a ogni livello della vita comunitaria ed esige più coraggio nell’ ascolto dello Spirito.
Katarzyna Wasiutyńska, PhD.
Adam Mickiewicz University Poznań
Faculty of Theology
SYNODA V RÍMSKEJ DIECÉZE: CESTA VIERY MEDZI SVETLAMI A TIEŇMI
Abstrakt: Synodalita predstavuje základný, konštitutívny rozmer Cirkvi. Je hnacím motorom misionárskeho úsilia Cirkvi, ktoré energicky zdôrazňuje pápež František, schopným pretvoriť všetky stránky Cirkvi, aby sa jej zvyklosti, jazyk, štýl komunikácie a štruktúry stali adekvátnymi prostriedkami evanjelizácie súčasného sveta a nie iba stratégiami sebazáchovy. Tento príspevok, vychádzajúci zo skúmania jednotlivých etáp synodálnej cesty v Rímskej diecéze, sa usiluje o hlbšie porozumenie konceptu synodality. Predkladá niekoľko postrehov, ktoré vzišli z procesu širokospektrálneho načúvania realizovaného na diecéznej úrovni a ktoré majú bezpochyby potenciál prispieť k efektívnejšiemu priebehu synodálnej cesty v Taliansku i v celej Cirkvi.
doc. ThLic. Krzysztof Trębski, PhD.
Trnava University
Department of Family Studies
SYNODÁLNY PROCES A MYSLENIE
Abstrakt: Synodálny proces predstavuje spoločné kráčanie na životnej ceste spolu s Ježišom. Zahrnutie laikov do synodálneho procesu pápežom Františkom je prejavom prijatia mariánskeho princípu Cirkvi, ktorý spočíva v napodobňovaní Máriinho súhlasu s Božou vôľou a v prinášaní Krista do sveta. Jedným z najcennejších podnetov synodálneho procesu pre myslenie je komunitárne rozlišovanie, ktoré môže napomôcť aj rozlišovaniu jednotlivca. Cesta k rozlišovaniu cez načúvanie a dialóg má byť prejavom lásky k blížnemu. Vo vzájomnej láske môže byť rozhodovanie ovplyvnené aj prítomnosťou Ježiša uprostred tých, ktorí sa usilujú o vzájomnú lásku podľa Ježišových slov: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20). Úsilím o lásku k druhému človeku nasledujeme samotného Ježiša, snažíme sa myslieť ako on. A tak synodálny spôsob myslenia prináša, ako to vyjadruje Piero Coda, nový spôsob myslenia, perichoretický spôsob myslenia jedného s druhým a v druhom v Ježišovi.
prof. Dr. Phil. fac. theol. Peter Volek
Catholic University in Ružomberok
Faculty of Arts and Letters
Department of Philosophy
NIEKTORÉ DIDAKTICKÉ A SPIRITUÁLNE PRVKY NA SYNODÁLNEJ CESTE V POSTCOVIDOVOM OBDOBÍ
Abstrakt: Naša prednáška „Niektoré didaktické a spirituálne prvky na synodálnej ceste v postcovidovom období“2 sa primárne zaoberá podstatnými prvkami, ktoré sú dôležité na to, aby sa synodálnou cestou mohlo „putovať“. V úvode je stručný opis súčasnej kultúry, v ktorej má byť ohlasované evanjelium. Podstatným prvkom synodálnej cesty je duch dialógu a samotný dialóg. Inšpiračným zdrojom dialógu je trinitárna ontológia, teda dogma o Najsvätejšej Trojici je najsvätejšou komunikáciou osôb. Duch dialógu zahŕňa schopnosť počúvať, čo nie je len fyziologickou schopnosťou sluchu, ale plným angažovaním toho, kto prežíva a počúva, čo hovorí ten druhý. K didaktickým prvkom patrí tiež parézia, teda otvorený dialóg hovoriť o všetkom. Ako súčasť spirituality dialógu uverejňujeme v závere príspevku niektoré argumentačné chyby a manipulačné stratégie, ktoré môžu narúšať dialóg a menia ho na konfrontáciu.
doc. PaedDr. ThDr. Róbert Sarka, PhD.
Catholic University in Ružomberok
Faculty of Education
Department of Catechetics and Practical Theology
DIALÓG V SLUŽBE OBNOVY CIRKVI V KONTEXTE DOKUMENTU MEDZINÁRODNEJ TEOLOGICKEJ KOMISIE SYNODALITA V ŽIVOTE A V MISII CIRKVI
Abstrakt: Dokument Medzinárodnej teologickej komisie z roku 2018 s názvom „Synodalita v živote a v misii Cirkvi“ venuje pozornosť synodalite v živote a v misii Cirkvi. Synodálny proces vytvára priestor pre osobitný druh stretnutia, vzájomného počúvania, všímavosti a dialógu. Vtelenie Ježiša Krista predstavuje mimoriadny spôsob otvorenia sa Boha pre trvalý dialóg s Bohom. Uskutočňuje sa v živote Cirkvi a jej stálom misijnom poslaní. Predmetný dokument zachytáva oblasti života viery a Cirkvi, v ktorých otvorený dialóg vo vnútri cirkevného spoločenstva napomáha komunitnému rozlišovaniu a má význam aj pre ekumenickú cestu. Zámerom príspevku je poukázať, ako sa otvorený dialóg v Cirkvi stáva prostriedkom v konkrétnom prehĺbení a obnove života veriaceho človeka a cirkevného spoločenstva.
prof. ThDr. Anton Adam, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Systematic Theology
SYNODALITA VO VZŤAHU S DEMOKRATIZÁCIOU AKO PREJAV COMMUNIO
Abstrakt: Príspevok vychádza zo starozákonného pozadia chápania zhromaždenia a v novozákonnom pohľade približuje podstatu synodality z hľadiska pojmu „communio“ Cirkvi, čo sa uskutočňuje najhlbšie v slávení Eucharistie. V spoločnom slávení sa vytvára jednota účasťou všetkých údov na Kristovom Tele. Cirkev žije vo svete, ktorý je na mnohých miestach usporiadaný demokraticky, preto je potrebné skúmať, nakoľko môže demokracia súvisieť so synodalitou a ako môže prispieť k chápaniu pojmu „communio“ Cirkvi.
prof. Dr. theol. Gloria Braunsteiner, PhD.
Trnava University
Faculty of Theology
Department of Systematic Theology
POROVNANIE ZÁKLADNÝCH PRVKOV SÚČASNÉHO VNÍMANIA SYNODALITY V KATOLÍCKEJ CIRKVI S HOMÍLIAMI SVÄTÉHO AUGUSTÍNA NA JÁNOVO EVANJELIUM
Abstrakt: Augustínove homílie predstavujú väčšinou doslovne zachytený autentický príhovor biskupa bez dodatočných korektúr a občas šírený aj bez jeho schválenia. Taká je aj prvá časť Augustínovho Komentára k Jánovmu evanjeliu (výklady 1 – 16). Biskup sa v nich prihováral vlastnej komunite v Hippo Regius, a preto nám môžu poskytnúť reálny pohľad do života kresťanského spoločenstva v Afrike na začiatku 5. storočia. Kazateľ v nich často žiada členov komunity nielen o modlitbovú podporu pre svoj výklad Božieho slova, ale priamo ich vyzýva, aby vytvárali aj vlastné výklady pre obohatenie celej komunity. Ďalej ich často vyzýva, aby sami prosili Ducha Svätého o vysvetlenie toho, čo biskup nezvládol, alebo čo nestihol dopovedať, pričom Augustín bol presvedčený o správnosti takých vnuknutí. Preto možno konštatovať, že vzťahy medzi Duchom Svätým, biskupom a poslucháčmi sa v tejto komunite rozvíjali vo všetkých smeroch a medzi všetkými jej členmi. Ak tieto Augustínove homílie konfrontujeme s príhovormi pápeža Františka o synodalite, zistíme, že Augustín pestoval vo svojej komunite všetky prvky synodality tak, ako nám ju predkladá pápež dnes.
doc. Mgr. Róbert Horka, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Biblical Sciences
VERNOSŤ AKO PRVOK PREKVAPENIA V EVANJELIZÁCII
Abstrakt: Cieľom príspevku je zdôrazniť význam vernosti k zjaveným pravdám a evanjeliovým hodnotám v evanjelizačnom poslaní. V sekulárnom prostredí to môže spôsobovať prekvapenie. Zmenila sa kultúrna klíma, ktorá zoslabuje význam tohto typu svedectva. Vernosť však ostáva stále hlavným kresťanským svedectvom. Je napojená na vernosť Boha a Ježiša Krista. Vzorom pre súčasných kresťanov sú aj postoje prvých kresťanov. Vernosť sa dotýka hlavných kresťanských pilierov: viery, liturgie, morálky a modlitby.
prof. ThDr. Marian Šuráb, PhD.
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Practical Theology
Mgr. Ing. Miroslav Šidlo, MBA
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Practical Theology
METROPOLITA A RADA HIERARCHOV – GARANTI SYNODALITY V METROPOLITNÝCH CIRKVÁCH SUI IURIS
Abstrakt: Vo svojom príhovore na tému synodality Svätý Otec František zdôraznil potrebu vzájomného počúvania na všetkých úrovniach Cirkvi. Vo východných cirkvách sui iuris nie je princíp synodality ničím novým. Tento princíp je naplno prítomný v patriarchálnych cirkvách, vo väčších arcibiskupských cirkvách a v metropolitných cirkvách sui iuris. Aj keď sa štruktúra metropolitnej cirkvi pretransformovala do patriarchálnej cirkvi, vydaním CCEO sa podarilo obnoviť princíp synodality s úlohou a postavením patriarchu ako „otca“ a „hlavy“ na jednej strane a synodu biskupov na druhej strane. Kódex CCEO taktiež v značnej miere obnovil časť starobylej disciplíny v metropolitných cirkvách sui iuris. V tomto príspevku sa pokúsime nájsť odpoveď na výskumnú hypotézu, či sa predpismi o metropolitoch, Rade hierarchov a metropolitnom zhromaždení podarilo naplniť koncilový dekrét Orientalium Ecclesiarum a aplikovať princíp synodality aj v metropolitných cirkvách sui iuris.
ICDr. Jurij Popovič, PhD.
University of Prešov in Prešov
Greek-Catholic Theological Faculty
Department of Applied Educational Sciences
LA GENÈSE DE L’INSPIRATION CATÉCHUMÉNALE SELON LE DIRECTOIRE GÉNÉRAL POUR LA CATÉCHÈSE DE 1997
Abstrakt: Le Directoire général pour la catéchèse de 1997 présentait déjà à son époque le catéchuménat comme modèle inspirateur de toute catéchèse. Les théologiens-catéchètes en se référant à ce Directoire trouvaient dans l’inspiration catéchuménale une solution suggestive pour le domaine catéchétique. Une lecture attentive du Directoire dévoile cependant une ambiguïté de cette notion. D’un côté le catéchuménat est présenté comme modèle de toute catéchèse, de l’autre on distingue entre la catéchèse d’inspiration catéchuménale et la catéchèse permanente. Pour soutenir que l’ambiguïté de l’inspiration catéchuménale est due à un clivage de la conception catéchétique qui a influencé la rédaction du Directoire, cet article porte sur la recherche des archives du cardinal José Manuel Estepa, qui offrent la vue au processus de l’élaboration de ce document. L’article présente un débat sur deux conceptions catéchétiques qui apparaissent dans le processus de l’élaboration du Directoire, la cause de leur apparition et la réflexion du cardinal qui a finalement influencé le texte du Directoire.
ThLic. Ján Polák, PhD.
Roman Catholic Church
Archdiocese Trnava
ŠPECIFIKÁ LUKÁŠOVHO POHĽADU NA MESTO V TREŤOM EVANJELIU
Abstrakt: Skúmanie jednotlivých zmienok termínu „πόλις“ v treťom evanjeliu poukazuje na niektoré špecifiká v Lukášovom pohľade na mesto. Spoznať tieto špecifiká pomáha aj synoptické porovnanie udalostí, kde Lukáš so skúmaným termínom pracuje originálne. Na rozdiel od iných synoptikov, u Lukáša posadnutý, ktorý bol uzdravený, pochádzal z mesta a očistenie malomocného sa udialo tiež v meste. Pre Lukáša je typické vzkriesenie syna vdovy, ktoré je takisto zasadené do mesta (mesto Naim), a z mesta pochádzala aj hriešna žena, ktorej Ježiš odpustil hriechy. Lukášov pohľad dáva mestu teologickú hodnotu, lebo do mesta zasadil niektoré kľúčové znaky svojej teológie. Sú nimi najmä dôležitosť žien, univerzálne zameranie spásy, titul Ježiša ako proroka, ohlasovanie. Zároveň spojením svojej teológie s mestom odkrýva dôležitosť Ježišovho dávania života a pokrmu i obojstranného dotyku. Lukáš vložením svojej teológie do mesta zvýraznil jeho význam a zároveň mesto vyzdvihlo dôležité znaky jeho myslenia.
ThLic. Michal Mališ
Comenius University Bratislava
Faculty of Roman Catholic Theology of Cyril and Methodius
Department of Biblical Sciences
KNIŽNÉ RECENZIE
JUDÁK, Viliam, KRUPA, Jozef, ŠURÁB, Marian.
Archbishop ThDr. Eduard Nécsey (1892 – 1968). Shepherd – Teacher – Preacher.
Dublin: ISBCRTI, 2022, 297 s. ISBN: 978-1-9989986-8-5.
Anton Adam
DUDÁŠ, Miloš, ROJKA, Ľuboš.
Príbeh troch kráľov: Historická, filozofická a teologická štúdia.
Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2022, 113 s.
ISBN 978-80-89832-28-6.
Oľga Gavendová